Aby sme boli schopní riadiť ostatných, musíme si predovšetkým uvedomiť, ako riadiť sami seba. Až potom sa staneme vzorom pre ľudí okolo nás. Toto porekadlo platí za všetkých okolností, a ako zvlášť pravdivé sa ukazuje práve v oblasti manažmentu.
Funkciou manažéra je, aby vystupoval ako hnacia sila svojich zamestnancov, ktorá ich tlačí k dosiahnutiu cieľov, ktoré si ich spoločnosť stanovila.
Ako ich môže manažér viesť, prinútiť ich, aby sa riadili jeho pokynmi, keď sám kvôli svojim postojom, správaniu, organizačným zručnostiam a svojou kvalitou práce nemôže byť vzorom pre svoj kolektív?
Sebariadenie by manažérovi malo umožniť, aby vzal na seba zodpovednosť aj za seba, ako za jedinca, aby neplnil iba povinnosti, ktoré má voči svojim ľuďom a svojej organizácii, ale aj tie, ktoré má voči sebe. Má právo dosiahnuť určitú osobnú vyrovnanosť, pretože len ťažko sa dá od seba oddeliť úspech v zamestnaní a zároveň rozvoj a naplnenie osobnosti.
Sebariadenie sa skladá z:
1. Stanovenia svojich cieľov
2. Plánovania vlastnej práce
3. Pripravovania samého seba
4. Efektívneho riadenia nášho času
5. Odvahy niesť riziko rozhodovania
6. Učenia sebaovládaniu
7. Umenia presadiť sa
8. Poznávania samého seba
Stanovenie cieľov pre seba
Môžeme sami seba riadiť, byť svojimi vlastnými manažérmi bez toho, aby sme vedeli, kam smerujeme a čo chceme dosiahnuť? Nie, to je nemožné, pretože nemôžeme účinne splniť žiadnu úlohu bez toho, aby sme mali jasnú predstavu o cieľoch, ktoré chceme dosiahnuť. A nezáleží na tom, či ide o situácie, o ostatných, či o nás samých. A aj keby sme ako manažéri mali určité ciele na mysli, potom je pravdou, že táto zásada sa pri riadení našich záležitosti, či už osobných, či profesijných, neuplatňuje tak často akoby mala.
Pozrime sa napríklad na organizáciu našej práce, nášho času a nášho správania vo vzťahu k našim podriadeným a ostatným kolegom. Majme na mysli aj náš rodinný život, naše záľuby, našu kariéru. Veľmi často sa veci nevyvíjajú tak, ako by sme si sami želali. A ak máme úprimný záujem zlepšiť našu situáciu, nemali by sme začať tým, že si sami pre seba stanovíme konkrétne ciele, aby sme mohli našou efektívnou prácou prispievať k lepšiemu celkovému riadeniu nášho života?
Cieľ nás podnecuje a vedie smerom k vytúženým snom
Cieľ možno definovať ako konečný výsledok alebo stav, ktorý sme sa rozhodli dosiahnuť s tým, že na začiatku je naša dnešná situácia. Môžeme to prirovnať ku kompasu: rovnako ako kompas nám ukazuje cestu, riadi našu činnosť a dáva nám tak pocit istoty a dôvery.
Cieľ nám dáva navyše silu k činnosti, motivuje nás k sústredeniu našej energie a vôle smerom k vytúženému stavu či výsledku. A nakoniec dosiahnutie cieľa, ktorý sme sami sebe vytýčili, nám poskytuje pocit uspokojenia, hrdosti nad sebou a zadosťučinenia. Tieto pocity nás potom v budúcnosti naopak podporujú v stanovovaní a dosahovaní ešte náročnejších cieľov.
Cieľ nám ukazuje cestu, riadi našu činnosť, dáva nám pocit dôvery a motivuje nás.
Keď sa rozhodnem nefajčiť do stredy do rána, viem kam smerujem a prečo robím to, čo robím. A ak sa mi podarí dosiahnuť tento cieľ, nemalo by ma to podporiť, aby som aj ďalej pokračoval v tejto úspešnej činnosti?
