Určite sa vám už do ucha dostali výrazy burnout, wellbeing, či quiet quitting. Viete, že súvisia s prácou a zamestnancami, ale viac ste túto tému neskúmali? Je to len nové názvoslovie generácie Z? Mali by ste ako zamestnávateľ spozornieť?
Z éry burnoutu do éry quiet quittingu
Predkoronové obdobie sa nieslo v znamení informácii o burnout-och. Mnoho magazínov a odborníkov písalo články na tému syndróm vyhorenia. Ľudia už nedokázali zvládať vysoké tempo, ktoré bolo vo firmách zaužívané. Aj na Slovensku mnoho špičkových manažérov, odborníkov, či špecialistov, ktorí mali vášeň pre to čo robia, vyhorelo. Prečo? Pretože ich vysoký zápal pre vec bol ku koncu stresujúci a ich záujem nebol v dlhodobom merítku dostatočne ocenený. Ľudské telo sa takýmto situáciám bráni po fyzickej aj psychickej stránke, a tak vznikajú rôzne choroby, depresie, ťažkosti, ktoré ak človek včas nepodchytí, prerastú do úplného emočného zmätku (Nevyhorení, Forbes, Matúš Bakyta, Martin Ondrejkovič, Dalibor Slávik, 2021).
Ako som spomínala vyššie, po obrovskom nadšení prichádza totálny útlm, únava, odchádza energia, človek prechádza do letargie. Môže strácať pamäť, mať poruchy spánku, zdravotné problémy spojené so srdcovocievými ochoreniami, sexualistou, trávením. Celý tento komplex môže prerásť až do problémov v medziľudských vzťahoch. Veľakrát pomôže len psychológ, v ťažšom prípade psychiater, opustenie práce, zmena návykov či už osobných alebo pracovných. Burnout je tu s nami už od 70. rokov minulého storočia. Prvý ho definoval Herbert J. Frendenberg v roku 1975 (Radkin Honzák, Syndróm vyhoření, 2012). Syndróm vyhorenia tu pretrváva, ale osveta okolo neho pomáha ľuďom včas ho zaregistrovať a predchádzať mu.
Quiet quitting – ľahšia forma burnout-u?
Po miernom útlme korony sa vynorilo slovné spojenie quiet quitting. Prvý krát sa objavilo v Amerike, keď 24- ročný muž pustil virálne video na sociálnej sieti TIK TOK. Rozprával o tom, ako by mali zamestnanci nájsť balans medzi osobným a pracovným životom. Hovorí, že práca nie je náš život a pracovné úlohy máme plniť v rámci náplne práce. Následne sa roztrhlo vrece s touto témou. Podľa dictionary.com (september, 2022) quiet quitting označuje zníženú produktivitu v práci, neangažovanosť zamestnancov, nezapájanie sa do firemných záležitosti. U niektorých ľudí môže znamenať rezignáciu a apatiu a môže viesť k burnoutu, čiže vyhoreniu. Najčastejšie sa dotýka zamestnancov okolo 35 rokov.
Angažovanosti zamestnancov sa začal venovať William Kahn, ktorý už dávno hovoril, že mnoho firiem považuje zamestnancov za ľudský stroj a majetok. Akosi automaticky zamestnávatelia začali od ľudí vyžadovať nadčasy, pomoc kolegom a zapájanie sa do mimo pracovných aktivít bez toho, aby boli zohľadnené na výplatnej páske alebo inom odmeňovaní.
V roku 2021 ukončilo pracovný pomer 47.7 mil ľudí v USA, pretože si našlo lepšie platený job. Stále ale ostáva veľké množstvo zamestnancov vo svojich pôvodných profesiách, hoci ich práca nenapĺňa. Títo ľudia robia minimum miesto toho, aby využili šancu a pohli sa vpred (Terry Powell, How to Overcome Burnout and Avoid Quiet Quitting, 2022). Vydať sa na novú cestu nie je vždy jednoduché a dokonca ani nie nevyhnutné. Môžete zotrvať v pôvodnej práci, ale musíte zmeniť svoj prístup k nej. Dlhodobé prečkávanie pracovnej doby a rutinné až stereotypné udalosti vás totiž môžu otráviť natoľko, že vyhoríte, unudíte sa a veľmi ťažko sa vám bude “štartovať” od začiatku. Hovoriť s nadriadenými o pracovnej nespokojnosti nie je v niektorých firmách ešte priveľmi časté. Len vďaka zmene v myslení a komunikácii dokážeme pohnúť pracovný kolorit na Slovensku vpred.
Výraz quiet quittingu sa pomaly dostáva do povedomia zamestnancov aj na Slovensku a začínajú sa na jeho tému viesť stále častejšie diskusie. Našťastie, z môjho pohľadu je ústrednejšou témou konferencií a podcastov wellbeing. Považujem to za rozumné, pretože práve vďaka nemu sa quiet quittingu dá vo firmách vyhnúť.
Podľa jedného z majiteľov spoločnosti BALANCED HR, Antona Špačeka je jednou z možností ako podchytiť “vyhorených” zamestnancov a podať im pomocnú ruku, testovanie.
“Žijeme v dobe, keď úspech firmy zo značnej miery záleží na kvalite ľudského kapitálu a predovšetkým schopnosti manažérov ho kontinuálne rozvíjať. Osobnostné testy, ako súčasť výberového procesu, nám síce ukážu akým spôsobom bude človek pristupovať k práci a interakcii s budúcimi kolegami, nesmieme však zabudnúť na pokrytie životných situácií keď bude pracovník pod tlakom pracovných alebo životných situácií. Ako sa zmení jeho pracovný výkon ak bude v strese, alebo v novej, nepoznanej situácií? Našťastie dnes máme nástroje, ktoré nám dajú odpoveď na túto otázku a naviac nám poradia, aké pracovné prostredie a forma riadenia je najvhodnejšia na udržanie správnej motivácie a hodnôt daného pracovníka.”
Zdroje:
https://www.unilabs.sk/clanky-invitro/syndrom-vyhorenia
http://nevyhoreni.forbes.sk/definicia/
https://psychologie.cz/syndrom-vyhoreni/
https://ocamihr.podbean.com/e/zuzkarelovska/
